Jeden sobotný pražský podvečer, kedy som napriek kocovine a rannému príchodu domov donútila Alenku, seba aj gitaru vyliezť z postele a skúsiť v posledných lúčoch slnka nafotiť nejaké fotky. Fotila som sa aj ja, ale keďže to nie je moja práca, rozhodla som sa to sem nezaradiť. Každopádne fotky sa nám podarili celkom pekné a hlavne som rada, že sme sa prekonali a neostali trčať doma. Bola by to škoda.
Tak snaď sa takto odhodláme častejšie :)
Tak snaď sa takto odhodláme častejšie :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára